Vznetové agregáty majú navrch obvykle v spotrebe, avšak spoľahlivosťou a jednoduchosťou údržby sa len málokedy môžu tým zážihovým rovnať. Bohužiaľ, aj „nafťáky“ trápia karbónové usadeniny.
V prípade dieselových motorov sú príčiny do značnej miery spoločné a rovnaký je aj výsledok – motor zalepený karbónom, čo môže po čase vyústiť až do mechanickej poruchy, ktorej riešenie je veľmi nákladné a často nerentabilné. Aj preto je dobré karbón v motore včas riešiť a ideálne sa mu pokúsiť aj predchádzať.
Motorový olej
Čiastočne idú karbonizáciu naproti už samé automobilky. Predpisujú dlhšie intervaly výmeny oleja, aby oslnili správcu firemných flotíl. Na druhej strane je však otázka, ako veľmi plní mazivo kolujúce v motore napríklad 25 tisíc kilometrov, svoju úlohu. Olej má totiž aj funkciu čistiacu a vie rozpúšťať úsady, ktoré sa v agregáte vytvárajú. Čistiace aditíva bohužiaľ nevydržia večne a už niekde pri nájazde zhruba 10 tisíc kilometrov bývajú z veľkej časti vyčerpané. S tým súvisí aj najlepšia prevencia – meňte olej zavčas, pokojne po 10, maximálne však 15 tisíc kilometroch.
Vstrekovače paliva
Vysokotlakové vstrekovanie paliva do valca prinieslo celý rad problémov. Najvýraznejším je schopnosť citlivých vstrekovačov sa rôzne pokaziť a prepúšťať palivo aj vtedy, keď to tak úplne nechceme. Typicky sa jedná o malú kvapôčku, ktorá sa vytvorí behom niekoľkých minút až hodín po vypnutí motora na špičke vstrekovača vo valci. Pri ďalšom štarte dôjde k tomu, že sa vplyvom vysokej teploty pri spaľovaní palivo na vstrekovači čiastočne môže doslova zapiecť, respektíve jeho nespálené zvyšky. Tento efekt sa násobí, pokiaľ vodič tankuje nie príliš kvalitnú naftu z pochybného zdroja.
EGR ventil
Aby dochádzalo k znižovaniu emisií oxidov dusíka, prišli automobilky s EGR ventilom. Ten prepája výfukovú a saciu časť, samozrejme sa jedná o riadené prepojenie, ku ktorému dochádza iba pri splnení potrebných podmienok (napr. v nízkej záťaži, kedy je zmes veľmi chudobná). Do sania sa teda dostávajú nespálené zvyšky paliva, výfukové plyny a čiastočne aj nespálený kyslík. Nasatím späť do valca dochádza k zníženiu teploty spaľovania a zníženiu emisií oxidu dusíka.
Problém býva už so samotným ventilom. Vzhľadom na povahu jeho funkcie a na to, čo ním prechádza, logicky musí sám trpieť zanášaním nečistotami, respektíve karbónom. Časom sa v EGR ventile môže vytvoriť solídna vrstva veľmi nechutného čierneho hnusu. A zanesenie má v pokročilej fáze aj obmedzenie hybnosti klapky ventilu – nebude dochádzať do krajných polôh, čo riadiaca jednotka zistí, vyhodnotí ako chybu a prepne motor do núdzového režimu. Vyčistenie EGR je dosť pracné, nie vždy dosť dobre možné, a tak sa obvykle pristupuje k výmene, ktorá bohužiaľ môže byť aj pomerne nákladná.
Dekarbonizácia naftového motora vodíkom
V prípade dekarbonizácie vodíkom dochádza k spaľovaniu karbónových usadenín, respektíve dokonca k ich sublimácii. Proces trvá hodinu až hodinu a pol, podľa objemu motora a teplota v spaľovacom priestore vzrastie. Efekt je veľmi podobný rýchlej jazde vysokým tempom po diaľnici, kedy je motor v plnej záťaži, čo rovnako funguje ako prevencia, ale čiastočne aj liečba tvorby karbónu v motore.
1 komentár
Ukážkovo vytepovane auto, takisto vynikajúca základná keramická ochrana, bezproblémový ochotný prístup ku všetkému čo ponúka ☺️